Človek a masky v ňom

10. dubna 2013 v 14:51 | Henrieta Froľová |  Múza

Zapojili sme sa do súťaže "Komenský a my"


Človek a masky v ňom
Keď počujem slovo ,,maska", spomeniem si na rovnomenný film, v ktorom hrá hlavnú postavu herec Jim Carrey. Prišlo mi smiešne, ako sa po nasadení masky menila jeho osobnosť. Bez nej bol jednoduchý chlap s nízkym sebavedomím a s ňou bol jeden veľký živel. Ako malá som tento film mohla pozerať aj každý deň. No až neskôr mi život ukázal, že masky nie sú len súčasťou zábavy, divadelných predstavení, karnevalov či fašiangov. Majú korene už v dávnej minulosti a ich dôležitosť sa datuje už od praveku. Každý z nás vie, že v rôznych obdobiach v minulosti hrali veľkú rolu, znázorňovali bohov, menili osobu, ktorá ju mala na sebe na niečo iné. Ľudia si na ich výrobe dávali záležať a každá maska mala svoj účel. No my, keďže žijeme v dvadsiatom prvom storočí a doba, vynálezy a technika napredujú, vylepšili sme už dávno vymyslené a zaužívané masky. Vylepšili sme ich natoľko, že ich vôbec nevidno a splývajú s odtieňom našej pokožky, čiže nikto nevie, kedy nejakú masku máme. Ľudia si ju dnes dávajú ráno keď vstanú, spolu so spodnou bielizňou. Z doplnku sa stala neoddeliteľná súčasť nášho outfitu. Človek bez masky je totiž v tejto dobe ako slimák bez ulity, korytnačka bez panciera. Je zraniteľný ako malé dieťa. Čiže môžeme povedať, že maska je súčasť našej obrannej stratégie. Bojíme sa svetu ukázať, akí sme slabí, keď sme sami sebou. Spoločnosť na nás kladie rôzne, aj nezmyselné požiadavky a my sa ich snažíme bez námietok plniť. Pritom pod maskou v nás mnohých vrie ako sopečná láva náš nesúhlas a súperíme sami so sebou. Niekedy sa cítime byť stratení vo svete, kde je každý skrytý za masku. Ja sa cítim ako v klietke. Buď budem nosiť masku aj ja alebo ostanem nepochopená a zaslúžim si iba povrchné pohľady čudáckych masiek. Predstavte si, že by ste vyšli na ulicu nahí. Niekto by sa smial, iní by boli zdesení, ďalší by si mysleli, že ste sa pomiatli. Názory by boli rôzne. No skúste vyjsť na ulicu bez masky. Názor by bol jednotný a každý by hneď pochopil, že ste precitlivený blázon, ktorý je proti svetu, proti spoločnosti a má nejaký problém. No len vy sami by ste vedeli, že to nie vy ste blázon, ale všetci okolo vás. Pretože maska ostane vždy len maskou. A tie odpradávna slúžili na to, aby zmenili človeka na niečo iné a zakryli jeho pravú tvár. Skúste si aspoň na chvíľku dať dolu masku. Čo vidíte? Ja vidím vysmiate tváre, no skúste sa pozrieť hlbšie. Uvidíte ťažko sa dvíhajúce hrude ľudí. Ťaží ich všetko, čo nosia vo vnútri. Lenže to maska nezakryje. Aj keď sa snažia zakrývať všetko úsmevom, niektorí možno hnevom a rôznymi činmi, človek bez masky si rýchlo všimne, že nie je všetko tak, ako to vyzerá. Každý sa za niečo skrýva. Na duši zranení ľudia vyhľadávajú potešenie a vyrovnávajú sa so svojou bolesťou alkoholom, sexom, zabávaním v spoločnosti. Masky si myslia, že takýto človek má jednoducho rád život a užíva si. Ale len dotyčný človek vie, že keď pije, rýchlejšie zaspí, keď má styk, vyčistí si na chvíľu myseľ a keď je v spoločnosti, nestíha popri všetkých tých rozhovoroch vnímať tok svojich myšlienok. Radšej si necháme upchávať cievy, nechať skolabovať srdce, ako by sme mali odhodiť masku a priznať si sami pred sebou, že vo vnútri nás niečo rozožiera. Sme takí zvyknutí pretvarovať sa pred inými, že sa nakoniec pretvarujeme už aj sami pred sebou. Najdôležitejšie je preto priznať si chyby vo svojej vlastnej hlave. Ľudia vytvorili hranice svetadielov, štátov, no nikdy nebudú vedieť vytvoriť hranice v sebe a vždy budú chcieť niečo viac, ako môžu dostať. Pozrite sami, čo sme spravili s jednoduchými maskami. Vyvíja sa z nás nový živočíšny druh. S maskami sa už skoro vôbec nepodobáme na ľudí. Ľudskosť sa z nás totiž vytráca. Náš nový druh sa vyznačuje tým, že veľmi klame, závidí, nemá rád úspech druhých, podkopáva nohy, neplní sľuby, neváži si druhých ľudí a myslí len na seba. Uvedomme si, že v každom z nás je už niečo také. Masky nami manipulujú a my sa nimi necháme ovládať. Už dlhé roky počúvame, že nás raz ovládnu roboty a bojíme sa, že nám technické výdobytky prerastú cez hlavu a budú si robiť to , čo samé chcú, no nikoho by nenapadlo, že raz prerastieme cez hlavu sami sebe. Nikto by si nevedel predstaviť, že by sme sa báli sami seba a že my by sme mohli byť horší ako roboty. A predsa sa to deje a bojíme sa ukázať, čo sme naozaj zač. Chcela by som navrhnúť celej spoločnosti, nech skúsi odhodiť masky, nech si otvorí oči. Masky mali vždy ostať len doplnkom. Nemali sa stať vecou, pre nás potrebnou na prežitie. Všetko je na niečo dobré, aj masky, ale nie so všetkým sa treba zahrávať. A netreba to s vecami preháňať. Občas je dobré mať masku, ale aj obyčajné, možno pozitívne veci sa pri preháňaní môžu zmeniť na negatívne a škodlivé. Tak to opäť skúsme nepreháňať a buďme k sebe úprimní, neklamme si navzájom, dôverujme si a hlavne buďme empatickí. Súčasné masky sú horšími zbraňami ako bomby. Bomby dopadnú a hneď všetko zničia, masky chodia pomedzi nás a pomaly nás zabíjajú. Napríklad dôverujete človeku celé roky, delíte sa s ním o zážitky, o pocity, vie vo vás čítať a zrazu zistíte, že daný človek vaše tajomstvá hovorí ľuďom, ktorých sa to vôbec netýka a za chrbtom sa vám posmievajú z vášho nešťastia. Alebo keď od vás niekto niečo chce a nie je vo vašich silách splniť to, zrazu sa z milého prosiaceho človeka stane nevďačný, často nahnevaný egoista. To je ale to najmenšie zlo, ktorého sú masky schopné. Pretože masky dokážu brať životy. Bez súcitu zabiť človeka, vziať mu život, jeho existenciu. Dokážu veriť sľubom našej vlády, že sa budeme mať lepšie. Pritom, keď si tvrdo pracujúci človek doma zloží masku, rozplače sa. Rozplače sa pretože pracuje celý deň a nemá čas na rodinu, nemá čas si vychutnávať život, plniť si sny. O čom je taký život? O čom je to, báť sa každý deň o svoje deti, či budú mať zajtra čo jesť? A pritom každý sľubuje, že sa budeme mať lepšie. Kedy? Keď masky ovládnu nielen naše hlavy ale aj naše telo, staneme sa obyčajnými handrovými bábkami. Teraz nám beží čas, ktorý by sme mali využiť a bojovať proti maskám. Proti maskám v nás, proti maskám v druhých ľuďoch. Možno si po úspešnom výsledku spoločne poplačeme, možno sa konečne začneme všetci spolu smiať, ale nebudeme pasívni a nebudeme sa riadiť nepísanými pravidlami masiek. Možno si konečne splníme svoje túžby, nadýchneme sa z plných pľúc, vyznáme niekomu city, povieme niekomu ako veľmi nám ublížil, dostaneme ospravedlnenie, navzájom si odpustíme, preukážeme nesúhlas, budeme protestovať , proste vypustíme konečne naše myšlienky z hlavy. A hlavne si nebudeme závidieť, pretože každý bude robiť to, čo naozaj chce a má rád a nebude chcieť silou mocou to, čo má druhý človek. Začneme žiť... Lenže masky z nás spravili lenivých a pohodlných a mnohým ľuďom jednoducho vyhovuje skrývať sa za masky. Cítia sa byť uznávaní, pritom vo vnútri sú vyprahnutí viac ako púšť. Radi sa hrajú na niečo, čo nie sú. Berú identitu pravým hrdinom, pravým víťazom, ktorí si naozaj uznanie zaslúžia. Skúsme odhodiť masky a dokázať niečo bez nich. Až tie skutky budú najdrahšie. Až potom si uvedomíme pravé hodnoty a význam života. Návod na použitie je jasný a zrozumiteľný- zhoďme masky. Tak čo? Máte na to guráž?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama