Únor 2013

Pozvánka

27. února 2013 v 16:53 | pani S.


Milí kolegovia a študenti, váš bývalý kolega a učiteľ vás srdečne pozýva:


O nás s nami

27. února 2013 v 0:04 | Žiacká školská rada |  O nás
O nás s nami: na tomto školení, zameranom na participáciu mladých ľudí, sa v dňoch od 22. - 24. 2. 2013 zučastnili aj žiaci našej školy Norika Hrivnaková a Erik Šipčiak z III.K.

Zaujímavé info i zopár foto nájdete na:



Valentínovanie

26. února 2013 v 23:17 | Erik Šipčiak |  Zábava

Každoročne si na našej škole spríjemňujeme mesiac február našou akciou Valentín, inak tomu nebolo ani tento rok.
Pre študentov bola opäť pripravená netradičná súťaž. Každá trieda mala za úlohu vymyslieť svojho valentínskeho maskota. No a ďalšou úlohou pre našich študentov bolo prísť v tento deň v rovnakej farbe (čo bola biela alebo červená alebo obe ) Samozrejem, že tento deň bol oživený rozhlasovým vysielaním.
No a triedy, ktoré sme odmenili?
I.A - VŠETCI OBLEČENÍ V ČERVENEJ FARBE
III.K - VALENTÍNSKY MASKOT
Ďakujeme všetkým triedam, ktoré sa zapojili a dúfame, že o rok Vás bude viac.
Vaša študentská rada
Konečne podsedáky splnili svoju úlohu, však III.K?
Aj pani profesorke Polereckej to pristaneUsmívající se

Moji milí štvrtáci

26. února 2013 v 22:51 | pani S. |  Odkazy

Naši štvrtáci, moja tvár vám chce pripomenúť, že vy nemáte prázdniny, ale posledné dni na opakovanie SJL, aby ste zvládli maturity čo najlepšie. Na vaše otázočky k testom zo stránky NÚCEM (naše konzultácie) sa tešia vyučujúce SJL.
Pekný predposlednopredmaturitný týždeň.

Jedinečný zážitok

25. února 2013 v 21:29 | Henrieta |  ,,Milujeme" prax

Tento rok som si vybavila prax u nás v obci. Od druháku som vkuse niekde cestovala a chcela som zažiť niečo nové v neznámom prostredí, ale napadlo by vás, že aj v prostredí, do ktorého ste sa narodili, kde ste vyrastali a v škole, kde ste pred pár rokmi boli sami malými žiačikmi, môžete zažiť takisto niečo jedinečné a môže to vo vás zanechať naozaj niečo hlboké? Mne sa to stalo a opäť sa mi potvrdilo pravidlo, že netreba veci odsudzovať ešte predtým, ako ich spoznáme, zažijeme.
Ešte v prvý deň som z domu kráčala pomaly a ufrfľane. Vstúpila som do budovy a premietli sa mi pred očami spomienky ,,mého mládí". Základná škola 1. - 4. ročník a ja znovu v nej, skoro ako 20-ročná. Prešla som okolo dobre známych šatní a ostala som stáť na chodbe. Na tej chodbe, kde sme sa bezstarostne naháňali a ešte sa nám ani nesnívalo, čo všetko nás za pár rokov stretne. Detstvo je geniálne. Prehltla som nasucho tú hrču v hrdle a vstúpila som do družiny. V škole akurát prebiehala fašiangiáda a poobede sme deťom prichystali taký súkromný karneval. Píšem súkromný, pretože kedysi sme mávali karneval pre deti z celej obce a bola to dosť veľká akcia. Teraz si ho užívali len títo žiaci. Menší počet účastníkov však nebol problémom. Karneval mi veľmi pomohol, pretože som s deťmi nemusela hrať žiadne zoznamovacie hry, ale spoznali sme sa priamo prostredníctvom určitých činností. Pre deti sme pripravili súťaže, odmeny, občerstvenie a samozrejme sme sa poriadne vytancovali. Deti sa zabávali natoľko dobre, že som si s nimi ešte hádzala balóny dávno potom, ako už mali byť doma. Boli skvelí. Zapájali sa do všetkého, neodúvali sa a boli aktívni. Už v prvý deň som si mohla vďaka ich správaniu a konaniu utvoriť predstavu, akí by mohli byť. Ešte víkend pred praxou som sa rozprávala s kamarátmi, že bude ťažké ich zaujať počas celých dvoch týždňov. Rozprávala som, že dnešným deťom sa zavďačíte často už len počítačmi či mobilmi, no zas som sa mýlila. S deťmi sme sa počas tých dvoch týždňov zabávali aj bez takýchto ,,pomôcok".
Deti som si rýchlo obľúbila. Chodili na obed do asi 500 metrov vzdialenej škôlky a ja som ich vždy čakala pred dverami školy. Keď ma zbadali, rozbehli sa a natešene vykrikovali moje meno, a keď ku mne konečne tými krátkymi nohami dobehli, vrhli sa na mňa a ja som prosila všetkých svätých, aby som nespadla. Ale tie objatia a vysmiate tváre mi dodávali veľké množstvo energie, o ktorú ma síce potom počas dňa tí diabli zas obrali, ale ja som sa na nich nedokázala hnevať. Každý deň som si pre nich poctivo pripravovala rôzne súťaže, tvorivé dielne, tematické dni a hry. Občas som si pekne ponadávala, pretože som si nad prípravou posedela aj do polnoci, ale keď som s nimi na druhý deň moje plány realizovala, miešali sa vo mne super pocity. Zbožňujem, keď niekoho dokážem rozveseliť a pri nich sa mi to darilo každý deň. Možno si aj nájdem na hlave pár nových šedivých vlasov, keďže som zúrila doma a aj potom pri nich, keď som si šla vykričať hlasivky. Ach, to boli zvery.:) Veru, neraz som prišla domov zachripnutá a neraz som na nich skríkla až tak, že som neskôr mala chuť sa im ospravedlniť, ale vždy ma dojali, keď boli oni tí, ktorí sa mi za svoje činy ospravedlnili. Každý deň ma prekvapili niečím novým.
Chalani boli náladoví a pracovalo sa s nimi ťažko, no posledné dni boli ku mne veľmi milí a dokonca mi písali lístočky a kreslili srdiečka. Naozaj som si to vážila, byť s takými dobou nepoškvrnenými stvoreniami, ešte nepoškvrnenými. Vždy keď za mnou prišli smutní, snažila som sa ich rozveseliť a pomôcť im. Niekedy to zas robili oni mne. Jednoducho sme si sadli. Aj keď pri robení úloh sme sa vedeli rozčúliť navzájom, ja ich neustálym napomínaním a oni mňa nedisciplinovanosťou. Aj keď sme si však prešli aj takýmito útrapami, v posledný deň sme boli všetci tichšie ako obyčajne. Vzala som deti na poriadnu prechádzku, kde sme sa vyváľali v snehu, doslova.:) A potom sme spolu trávili posledné minúty v družine. Keď sa tomu už nedalo vyhnúť, začali sme sa lúčiť. Všetky deti sa na mňa vrhli a to ste mali počuť..Tie prosebne hlasy, aby som ešte prišla aj po prázdninách, zamračené tváre a psie oči. Zrazu bola obyčajná školská prax pre mňa až príliš osobná a hlas sa mi triasol, keď som ich s ťažko udržateľným úsmevom na perách uisťovala, že ich prídem určite pozrieť. Keď som pustila kľučku, kvapla mi na kabát slza a ja som znovu vykročila pomalým krokom, no tentokrát domov.

My

21. února 2013 v 18:46 | Beáta Gvothová |  Múza
Poznámka od Ľ.K. - Rozhodla som sa uverejniť jednu starú vecičku od istej slečny, ktorej meno máte uvedené vyššie aj nižšie. Som zvedavá na váš názor!

Domotané ako šnúrky na topánke.
Trápne ako slovenský "PÁN" Rytmus.
Nahnevané keď sú naše dni.
Žiarlivosť nemá porovnanie.
Nežnosť ktorá sa skrýva v nás.
Strach ktorý nás zmení.
Výbušnosť na nás sedí.
Úražlivosť ktorú len hráme.
Priateľstvo ktoré trvá večne.
Láska ktorá nás nepočká.
Zvedavosť na ktorú sa oplatí čakať.
Úprimnosť skrývame v myšlienkach.
Hudba nás povzbudí.
Sen ktorý len snívame.
Srdce ktoré nás sklame.
Smrť pri ktorej my plačeme.
Odvaha je vždy nulová.
Trápenie nám robí vrásky.
Krásne povinne.
Rozdiely sú v nás veľké.
Falošnosť u nás lacná.
Sklamanie smutné.
Peniaze si nás kupujú.
Práca, ktorej robíme otroka.
Vernosť u nás zbytočná.
Nevera nás okráda.
Zamilovanosť nás opíja.
Predstava je len predstava.
Hanblivosť rozkošná.
Radosť s toho čo máme.
Muža, ktorému dáme.
Osud, ktorý nás stretol.
Komplexy, ktoré nás zabíjajú.
Ľútosť, ktorú ľutujem.
1000-ky žien, ktoré citujem.

* autorka textu: Beáta G.

Valentín v II.D

20. února 2013 v 17:34 | II.D baby |  Všimli sme si

Janko Kráľ by sa potešil

19. února 2013 v 20:26 | pani S. |  Súťaže


KRÁĽOVE ŠAHY 2013
VIII. ročník
CELOSLOVENSKÁ SÚŤAŽ V PREDNESE POÉZIE A PRÓZY ŠTÚROVCOV Z PRÍLEŽITOSTI 165. VÝROČIA UVÄZNENIA JANKA KRÁĽA V ŠAHÁCH
PROPOZÍCIE
Usporiadatelia: Základná škola Janka Kráľa ŠAHY, Mesto Šahy
Spoluorganizátori: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Matica slovenská
Cieľ súťaže:
· hlbšie spoznávanie tvorby štúrovských básnikov, osobitne Janka Kráľa,
· upevňovanie vzťahu mladej generácie ku klasickej slovenskej poézii, próze a k literárnej histórii na národnostne zmiešanom území SR,
· postupné zapájanie zahraničných Slovákov do uvedených aktivít,
· zapájanie obyvateľov iných národností žijúcich na území SR do súťaže,
· udržiavanie lásky a úcty k slovenskému národu a k slovenskej kultúre a literatúre.
Účastníci súťaže:
Žiaci základných a stredných škôl, dospelí a súbory v nasledujúcich kategóriách:
A kategória: žiaci 5. - 9. ročníka ZŠ a 1. - 4. ročníka OG,
B kategória: žiaci gymnázií a stredných škôl,
C kategória: súťažiaci zo ZŠ a SŠ s iným ako slovenským vyučovacím jazykom a zahraniční Slováci,
D kategória: dospelí, neštudujúci nad 18 rokov a vysokoškoláci,
E kategória: scénické a zhudobnené pásma, zborové recitácie bez vekového a žánrového obmedzenia.
Priebeh súťaže:
Recitátori začínajú súťažiť v základnom (školskom) kole, z ktorého víťazi postupujú do obvodného kola. Víťazi obvodného kola postupujú do krajského kola. Z krajského kola postupujú prví traja súťažiaci do celoslovenského kola (v E kategórii postupuje len víťaz). V prípade nekonania sa obvodného a krajského kola postupujú víťazi školského kola priamo do celoslovenského kola. Účasť zahraničných Slovákov nie je obmedzená.

Monika Matulová

18. února 2013 v 19:17 | Ľubomíra Kuková |  Chceme o tebe vedieť
Kedže toto skromné dievča by samo od seba nenapísalo, rozhodla som sa to urobiť za ňu!
Monika Matulová je žiačkou IV.K. Čo všetko v sebe skrýva táto dievčina?


Na úplný začiatok musím napísať o jej talente na fotografovanie. Monika začala fotiť už keď mala 12 rokov. Snažila sa na svet pozerať trochu iným spôsobom - cez objektív. Hľadala krásu aj v tých najmenších detailoch a prostredníctvom fotiek sa ich snažila ukázať aj iným.
Keď bola staršia, začala sa zaujímať aj o fotografovanie ľudí.
Ako sama hovorí:,, Zachytiť výraz tváre dieťatka, dospelej ženy či už starčeka je úžasné, pretože fotografie sú spomienky a o pár rokov Vám určite vyčaria úsmev na tvári."

Monika je veľmi ambiciózne dievča. Má 18 rokov - a aj napriek tomuto mladučkému veku stihla dosiahnuť nemálo úspechov. Jej fotky sa objavili na výstave, povyhrávala slušné množstvo súťaží a dokonca stihla poskytnúť rozhovor do novín - a to bola iba časť z jej doterajších úspechov. Verte alebo nie - zapamätajte si meno MONIKA MATULOVÁ - ešte o nej budete počúť!

Aby sme však nehovorili iba o jednom - nedá mi nespomenúť Monikinu osobnosť. Je veľmi veselá a citlivá. Ako priateľ nedokáže sklamať ani zradiť. Jednoducho jej srdiečko to nikdy nedovolí. Všetci, ktorí sa môžete považovať za jej priateľov ste vyhrali. Bude pri vás stáť vždy. Nemohli ste si vybrať lepšie! ;)

A teraz už zopár fotiek z tvorby By Mon Photography








*Ak chcete dať o sebe / svojom kamarátovi vedieť, píšte na mail pegas.tt@gmail.com

Tvorba Mira Bartoša

18. února 2013 v 18:26 | pani S. |  Slávka zdieľa

Viacej obrázkov a poviedok nájdete na uvedenom linku: http://w.w.w.mb-art.eu/index.php?action=vt


Súťažný článok č. 1

17. února 2013 v 9:14 | Pegas
Tak sme sa dočkali! Ako prvá na našu výzvu zareagovala NIKOL FARSKÁ! S veľkou radosťou uverejňujeme jej dielo a samozrejme ďakujeme, že sa rozhodla zapojiť!

Ja si pod týmto citátom predstavím NÁDEJ.
Keď nad tým tak rozmýšľam, neviem sa rozhodnúť, či je nádej vlastne dobrá alebo zlá. Nádej pre mnohých znamená akési svetlo na konci tunela. Vyhliadka na lepšie časy, vieru v to, že raz bude lepšie a človeku sa splní to, čo si praje... No ľudia mnohokrát majú nádej a dúfajú v niečo, čo je v skutočnosti pre nich nedosiahnuteľné a vtedy sa nádej stáva zlou... Stačí si predstaviť, že ste uväznený v labyrinte a hľadáte cestu von, ktorá neexistuje, lenže vy o tom neviete, no zúfale sa snažíte o to svoje. Snažíte sa a dúfate, že raz tie dvere von nájdete. No keď zistíte, že žiadne nie sú, pravda vás posadí a vyrovnávate sa s ňou len veľmi ťažko. No na druhú stranu žiť život bez nádeje je o ničom. Svet vidíte iba v pochmúrnych pesimistických farbách v TME a na takom svete sa žije len veľmi ťažko. Veď predsa keď sa vám splní niečo, v čo máte nádej a celým srdcom v to dúfate, je to naozaj skvelý, nenahraditeľný pocit. Žiť bez nádeje by bolo ako plaviť sa v noci pochmúrnym studeným morom bez akejkoľvek viery, že raz vyjde slnko a nastanú lepšie časy. V tom prípade by som sa skôr priklonila k tomu, že si radšej zapálim sviečku a aspoň sa pokúsim v niečo možno nemožné ako preklínať tmu ! Vždy je dobré čo i len sa o danú vec pokúsiť aj keď možno pohoríme, no snaha sa cení a nemusí to vyjsť a možno práve naopak môžeme uspieť .Uvediem aj malý príklad možno aj zo školy :,žiak je naučený chce sa prihlásiť no bojí sa že to "zvrzá " alebo sa chlapec či dievča bojí povedať svojmu ,,vyvolenému,, že ho ľúbi no bojí sa odmietnutia...

Tak

ľudia mali by sme si vziať príklad aj z ľudí, ktorí dajme tomu skáču z lietadla. Možno sa zamyslíte prečo práve lietadlo? Pravdu povediac ma to napadlo ako prvé a myslím, že je to výstižné, tí ľudia majú tiež strach /pochybnosti či skočiť no skočia, pretože možno milujú ten pocit či zbožňujú tú krásu okolo .
PREDSA je ,,Lepšie je zapáliť čo i len malú sviečku, ako preklínať tmu."
 

PRVÁ SÚŤAŽ O NESKÚŠANKU!

14. února 2013 v 19:55 | Pegas |  Súťaže
Rozhodli sme sa vyhlásiť prvú PRVUČIČKÚ súťaž o neskúšanku! (Ale vám zažiarili očká, čo?!)

Čo treba urobiť? Všetko je veľmi jednoduché! Prečítajte si pravidlá, napíšte úvahu, pošlite nám ju. Témou je citát

,,Lepšie je zapáliť čo len malú sviečku, ako preklínať tmu."

- Konfucius

Vaše články budeme očakávať do 24.2.2013 na mail. adrese pegas.tt@gmail.com
Tešíme sa!!

(zdroj animácie - http://woonyaya.tumblr.com/ )

Milovať

14. února 2013 v 19:20 | Katarína Rovná |  Múza
Milovať - to neznamená len hovoriť, ale máme konať aj skutky.
Skutočná láska k blížnemu je pokorná. Má znaky skrytosti a jemnosti. Nechce byť známa, oslavovaná. Teší sa, že nenápadne plní svoje poslanie.
Ani jeden skutok vykonaný z lásky neostáva bez odozvy, ale vzápätí sa rodí nový skutok lásky.
Človek, ktorý miluje blížneho nestarne, pretože stále cíti radosť zo šťastia iných.
Len láska nás robí šťastnými a spokojnými.

Krása a klebeta

14. února 2013 v 13:01 | Mgr. Miroslav Bartoš |  Múza

Krása a klebeta
Medzi ľuďmi pobehovala klebeta. Vždy niečo uchytila z úst ľudí, ktorí ľahkovážne vypúšťali slová, raz vyriekli to, o chvíľu zas ono, o deň o dva už svoje slová nepoznali a prijímali ich ako novinku. Klebeta sa rada tmolila práve medzi nimi, čo pochytila, to rozniesla k inej skupine klebetníkov:
- Viete, čo sa stalo? A počuli ste, vraj ju videli s tým i oným? Viete čo povedala o ňom? No tá ale vyzerá! Vraj zbohatol na ...
Najradšej si zgustli na kráse. Dráždila všetkých, ktorí si mysleli, že najlepšie vedia, čo je a aká má byť. Zväčša tak hovorili tí, ktorí si mysleli, že sú o ňu ukrátení, preto zaznávali jej význam. Vraveli:
- Nevídali, taká kráska! Ále, čo tam po nej. Z krásy sa nenaješ. Tá je len pre namyslencov, fifleny, čudákov a rojkov. Pre mňa, za mňa, nech si myslí, čo chce, ja ju neuznávam, pre mňa nemusí byť, - povedali poniektorí.
Klebeta sa rýchlo šírila, aby sa dostala do uší kráse: - Ej, ale ju uštipnem, aby si nenamýšľala, že je na svete najdôležitejšia! - povedala si.
Našla ju pri jazierku s uplakanou dievčinou, ako jej dohovára:
- Zbytočne sa umáraš v žiali, kto ti povedal, že nie si pekná? Povedal tak iste len preto, že ti závidel tvoju jedinečnosť, odlišnosť, nezvyčajnosť. Zo skúsenosti viem, že tak si chcú zdvihnúť sebavedomie maloverní a tí, ktorých niekto ponížil. Dostala sa ti do uší ich klebeta, však?
Prikývla, priznala, že ju ohovorila jej priateľka.
- Pozri sa na svoj obraz, aký je krásny ešte aj na hladine vody! Aká je voda krásna aj vďaka tvojej tvári! Všetky veci, celé tvorstvo si ma prisvojilo, som im na úžitok, len u ľudí sa stretávam s nepochopiteľnými pochybnosťami, mnohí sa bránia prijať ma.
Klebeta sa rozniesla do uší všetkým:
- Počuli ste, krása je vraj všade! Krása je v tom, že každý z nás je iný. Krása je pozitívna energia. Žiari z vnútra. Všetci sú krásni. Ale ja som najkrajšia! - pomyslela si a letela ďalej za svojím podivným poslaním.
Krása sveta sa len pousmiala a ožiarila svet svojím skrášľujúcim svetlom.

Žiarim šťastím...

14. února 2013 v 8:34 | Miroslava Poláčková |  ,,Milujeme" prax
*niektoré nižšie uvedené vety sú ironické, niektoré pravdivé, nejdem rozpisovať, ktorá patrí do ktorej kategórie.

Žiarim šťastím pre túto prax.
A prečo? Lebo neviem ako dlho si budem vysedávať na úrade namiesto toho, aby som sa mohla zašívať v posteli, alebo si hovoriť, že sa idem učiť - aj keď viem, že sa k tomu neviem prinútiť. Ale ten pocit, že som doma by ma povznášal.
Lebo aj tak som na nete a blogujem, načo mi to je?
Lebo ma to kultúrne (?) obohacuje, že sa môžem aspoň takto a teraz zapojiť do tvorby tejto stránky po dlhom čase.
To by sme nemohli robiť fakt niečo, čo by ma niekam posunulo a môjmu úbohému životu dodalo aspoň troška svetla? - Okej, to som prehnala, ale toto ma zabije.
Už sa radšej idem vrátiť k ničnerobeniu a písaniu sms-iek...

Tak si držím prsty, aby som to prežila.
A vám prajem v školičke krásny ďalší pohodový deň. Nezávidím vám ho, ale asi by to bol lepšie strávený čas ako toto...
A pekný Valentín ♥

Oliver Twist

13. února 2013 v 23:01 | Mgr. Natália Zajacová |  Novinky
Oliver Twist

Prešiel rok a my sme sa opäť, už ani neviem po koľký krát, vybrali so svojimi študentmi angličtiny na divadelné predstavenie do Žiliny, kde na divadelných doskách Domu odborov predviedli svoje dramatické umenie herci z Anglicka. Tento rok sa nechali inšpirovať Dickensovou klasikou Oliver Twist. Emocionálny príbeh osirelého chlapca umocnili piesňami a svojimi priam akrobatickými výkonmi počas oboch dejstiev. Sem-tam zavítali i medzi obecenstvo, aby ho väčšmi vtiahli do deja príbehu. Po skončení predstavenia mal každý divák možnosť odfotografovať sa s hercami priamo na javisku v pozadí ešte s rozloženými kulisami.
Myslím, že divadelné predstavenia tohto druhu sú pre našich študentov nezabudnuteľné a viacúčelovo užitočné. Je to pre mnohých z nich jedinečná príležitosť stretnúť sa s takzvanými "native speakers", čiže ľuďmi, ktorých materinským jazykom je ten, ktorý sa oni učia v škole ako cudzí. Čo by som chcela na tomto mieste vyzdvihnúť, je správanie sa našich študentov na predstavení, pretože sa tam v hľadisku stretávame viaceré školy z rôznych miest a naši študenti chodia zakaždým adekvátne oblečení a počas predstavenia sa správajú kultúrne a tak, ako sa patrí správať v kultúrnom stánku a navyše si vždy vedia oceniť výkony hercov, kostýmy, kulisy, spev a ich pohybovú kultúru.
V podaní anglických hercov sme mali možnosť vidieť spracované také literárne skvosty ako Vianočná koleda, Zvieracia farma, Duch Cantervillský, David Copperfield či oskarový Prelet nad kukučím hniezdom. Uvidíme, čím nás anglickí divadelníci prekvapia na budúci rok.

Natália Zajacová








English version by Natália Zajacová

Oliver Twist

After a year, we - teachers with our students of English language decided to attend the theatre performance in English language acted by original native speakers who came on the 6th of February to Žilina. They introduced to the spectators one of the well-known works which ranks among the masterpieces of the world literature written by Charles Dickens - Oliver Twist. This performance was fabulous and accompanied with songs and brilliant artistic movements during the whole show. Even those who found the language and understanding difficult could get many things through the gestures and mime of the actors. We all enjoyed the story of an orphan with the happy ending. Outstanding ovations and long-lasting applause showed satisfaction of audience not only with play itself and its main idea with messages, but also satisfaction with performance of actors who were excellent and charming speaking, quarrelling, singing, dancing on the stage, trying to make it real to us. We hope the next year they will come again and we will have the chance to see them.

Projekt Afganistan

13. února 2013 v 22:54 | Mgr. Natália Zajacová |  Odkazy


Milí naši študenti!


Obraciam sa na Vás v mene celej študentskej rady so žiadosťou o podporu štúdia jedného dieťaťa v Afganistane, ktoré by bez finančnej pomoci muselo pracovať, aby finančne pomohlo rodine a nikdy by sa nedostalo do školských lavíc a ku možnosti vzdelania, keďže väčšina rodín na to prostriedky nemá. S takýmito nevzdelanými a negramotnými ľuďmi sa ľahko manipuluje a vláda ako aj rôzne separatistické skupiny ich zneužívajú. Finančnú zbierku na podporu vzdelania jedného dieťaťa v Afganistane sme začali minulý rok a zapojili sa do nej triedy 2.A, 2.C,2.B, 1.A, 1.D a 1.C, takže tieto triedy (ktoré sú momentálne o ročník vyššie) sa do zbierky nemusia zapojiť (ak chcú, môžu, čo by sme boli radi). Minulý rok sme vyzbierali 80 eur, no na podporu štúdia je potrebných 330 eur. Aj keby sme celú sumu nevyzbierali, spojíme sa s inou školou a budeme si deliť informácie, ktoré nám organizácia Človek v ohrození následne zašle a my na viditeľnom mieste v priestoroch školy uverejníme fotky malého študenta/študentky a všetky informácie spojené so štúdiom a vynaloženými prostriedkami. Predpokladaný príspevok za študenta by mohol byť 0,80 eura, čo je zanedbateľná suma v porovnaní s tým, čo ňou môžeme docieliť. Len si predstavte, čo si vlastne za 0,80 eura kúpite! A potom si predstavte, že za tú istú sumu pomôžete niekomu naučiť sa čítať, písať, počítať a v budúcnosti nebyť závislým od propagandy a manipulovateľným! Boli by sme nesmierne radi, keby sa nám zbierku podarilo uskutočniť a tým podporiť vzdelanosť v tak zaostalej a nedemokratickej krajine akou je Afganistan. Prispievať môžete svojim triednym do 22.2.2013 a oni odovzdajú financie pani Zajacovej. Porozmýšľajte!)


Viete si predstaviť študovať a žiť v takýchto podmienkach?

... my sme vlastne šťastní ľudia. Tak pomôžme niekomu, kto
nemal toľko šťastia a prispejme pre nás smiešnou sumou na
podporu štúdia týchto detí!









Prispievame k lepšiemu svetu

13. února 2013 v 15:31 | Ľubomíra Kuková |  Tipy
Rozhliadnite sa okolo. Vidíte tú nenávisť, to zlo, ktoré vládnu svetu? Pokúsme sa im postaviť. Pokúsme sa urobiť svet lepším a bla bla bla... podobných rečí tu už bolo a priznávam, veľa ich vyšlo aj z mojich úst. No zamerajme sa teraz na skutky a nie na teóriu. Idem k veci.
Minulý rok som bola u svojej najlepšej priateľky v Bratislave. Navštevujeme sa takto pár krát do roka. Raz idem ja k nej, inokedy ona ku mne - alebo sa stretávame na chate v Nitre. Kedže sme od prírody dobré (^_^) bytosti, vždy sa snažíme vymyslieť niečo milé.
Tentoraz nás napadla pekná myšlienka. Vzali sme veľkú kopu papierikov, na ktoré sme napísali slová ,,Niekto Ťa miluje", a vyrazili do ulíc.
Pravidlom je - strčiť papierik do ruky okoloidúcemu a ísť ďalej - neotáčať sa.
Začiatok bol pre mňa trochu ťažký. Bála som sa reakcíí, no nakoniec som sa odhodlala a jeden papierik som podala mužovi, ktorý v parku venčil psíka. A odrazu sa dostavil ten nádherný pocit... Pocit šťastia.
Išli sme ďalej. Papieriky sme rozdávali jedna radosť. Najviac mi v pamäti utkvelo ako za nami jeden mladý muž zakričal ,,Babyyyyyy, bože ďakujem!" a zasmial sa. Druhý prípad bol, keď som stretla smutné mladé dievča. Zastavila som pred ňou a podávala jej papierik. Na tvári sa jej objavil obrovský úsmev a možno ešte väčšie prekvapenie. Ďalej už nič neviem, pretože sme rýchlo kráčali preč. V tom je to čaro. Niekedy ďalšie slová jednoducho nie sú potrebné.
Keď sme sa večer vrátili z mesta, nemohli sme sa prestať usmievať, ten pocit je neopísateľný.
Skúste raz niečo také. Nebojte sa ani zlých reakcií - však ani nás neobišli. Jeden starší pán na nás iba pohŕdavo pozrel a išiel ďalej. Jeho chyba, ušlo mu šťastie. Sám sa tak rozhodol...

Takto vám poviem, buďte egoisti ako ja a skúste to urobiť už len pre váš vlastný dobrý pocit. Urobte to pre seba.

Pridávam video, v ktorom moja L. chodí po meste so svojou kamarátkou a robí presne to isté! Pozrite si!:)
A ešte niečo vám poviem - praktizovala som to už aj v Turčianskych Tepliciach a reakcie ľudí boli úžasné.


Chválime sa

13. února 2013 v 11:42 | pani S. |  Chceme o tebe vedieť

Naša pani profesorka sa okrem učenie venuje aj modnému dizajnu, čochvíľa máme stužkové a dobrá krajčirka sa vždy zíde!! Mrkající